pikee

V poslednom čase začínam mať pocit, že fráza, „Život na Slovensku je taký rozmanitý, každý deň ma naserie niečo nové“, nadobúda nové hranice. Najmä život na Orave. V kraji s nakrajšou prírodou, či lacnými kabelkami z Poľska. Všetci si totiž uvedomujeme, že spoločenské vyžitie sa nebezpečne podobá na spoločenské prežitie.

Mnoho ľudí vie hneď z rána potešiť počasie. Poznáte to, ráno vstanete a už nadávate pri pohľade z okna a pol hodinu odhrabávate to otepľovanie či hľadáte dáždnik od číňana, pretože hlásili slnečno. Nasadnete do auta, prípadne utekáte na nemeškajúce pravidelné spoje s pocitom, že sa opäť tešíte do práce a trénujete ten blbý usmievavý výraz, ktorým budete 8 hodín civieť na ľudí alebo na pás v Panasoniku. Vrátite sa domov, za ľahko zarobené peniaze idete s rodinou do Lidla a pri pohľade na účet začínate premýšľať, kde ste spravili chybu. Mal som kúpiť ten lacnejší rožok, ktorý by mi pri páde zničil podlahu alebo lapiť po inej šunke, pri ktorej by ma menej ošklbali? S myšlienkou, že ste zase podporili ekonomiku národa sa vraciate uvariť večeru. Teraz zistíte, že ste zabudli na olej a možnosť ho kúpiť v neskorej hodine je nižšia ako teplota vzduchu v zime v Oravskej Lesnej. Pri nezdarenej večeri natriete chlieb šmalcom a zapnete búrlivých chlapov, či kone neplačú. Toto sa opakuje deň čo deň. Stereotyp.

V tejto fáze Vás určite napadla myšlienka odsťahovať sa do veľkomesta. No ale ak Vám mám povedať pravdu, už sa Vám to asi tažko podarí. Ak ste to neurobili doteraz pravdebonosť je nízka. No vaše deti sa ešte neupísali banke na dom či si nenašli priateľov, pri ktorých sa tvárite ako je všetko skvelé a akí ste šťastní a stále sú schopné začať chovať rybičky kdekolvek. Vaše deti môžeme rozdeliť na dve skupiny. Guľôčky a kocky. Možno je to logické a možno ich rozdelím iba kvôli tomu, že som práve videl okrúhlu predavačku v bufete. No vysvetlím na príklade. Orava je samozrejme vyššie položené miesto na Slovensku a fyzika je dosť prísna. Gulôčka sa ľahko gúľa po naklonenej rovine. Zvyčajne sa tento jav nazýva sťahovanie sa, migrovanie, evakuácia či kočovanie. Ani si to neuvedomíte a budete od seba vzdialený 200 kilometrov. Teraz musíte však dávať pozor aby sa nevrátilo raz domov so slovami „Jó napot“ alebo aby sa nepresídlilo ešte nižšie a neprišlo v čiernej záclone s otvorom na oči. Druhý typ sú už spomenuté kocky. Myslím, že nie toho veľa na vysvetľovanie. Ako tažítko, kde to položíte tam to bude.

Ale čudujete sa mladým, že sa chcú odsťahovat´? Možnosti na zábavu sú o kúsok vyššie ako minimálna mzda. Dá sa preživať no nie vyžívať. Ak chcú ísť niekam vonku majú na výber krčmu plnú pravidelných štangastov, ktorí sa stavia na jeden po kostole alebo raz za čas poskákať na odrhovačku na dedinskej zábave.

A popravde. Kam ste išli na dovolenku? Teda ak ste jeden z tých šťastnejších, ktorí našetrili dosť na last minute alebo na trojhviezdičkový hotel. Tipujem, že ste sa všetci nestretli v oravskom hoteli. Utekali ste zrelaxovať čo najďalej odtiaľto. Relaxovať na Orave je hádam drahšie ako relaxovať v Chorvátsku. Návštevou Meander Parku si tiež moc nepomôžete. Tu chodí toľko poliakov, že sa čudujem, že sa tu ešte neplatí iba złotými. No my musíme byť šťastní aj za našu Oravskú priehradu, na ktorej sa cez leto zvýšil počet návštevníkov z 5 na 10. Po nedávnej afére, kedy z tej vody utekali aj ryby, sa ľudia budú ešte dlho vyhýbať návšteve jednej z hlavných atrakcii regiónu. 

Aj tak mi najvtipnejšie príde, čo si o nás oravcov myslí zbytok krajiny. Asi nikoho neprekvapím, že sa všetci tí tvrdí na juhu bavia na našej ľúbeznej mäkkej slovenčine. No ako dosť ma šokovalo, keď som sa dozvedel, že my vlastne bývame v chalupiach a nosíme kroje asi aj do obchodu. Každé ráno zoberieme Dunča, ideme ovce vyhnať na pašu a narobíme kobráče. Priznám, korbáče robíme božské a určite ste na ne práve dostali chuť. Aj tak im treba vysvetliť, že nie sme kopa údených syroch v krpcoch.
Nesmieme uraziť aj takých, ktorí sa k nám chodia pravidelne prechádzať najznámejšiou prírodou, otestovať možnosť otravy hubami, riskovať napadnutie medveďom, či využiť oravskú cestu na presun a nákup v Poľsku. Samozrejme aj tak sme všetci hrdí na naše kroje, keramiku, slaninu a bryndzáky.